Na úvod len pripomeniem, že spoločnosť s ručením obmedzeným musí mať minimálne jedného zakladateľa/spoločníka a najviac môže mať 50 zakladateľov/spoločníkov. Spoločník = majiteľ spoločnosti. Ak je spoločníkov viac hovoríme o nich ako o spolumajiteľoch. Spoločníkom môže byť buď fyzická osoba alebo právnická osoba. Pritom platí, že ak je jediným spoločníkom fyzická osoba, tak táto fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom
 najviac v dvoch ďalších spoločnostiach (to zn. že jedna fyzická osoba môže sama vlastniť najviac tri spoločnosti). Pokiaľ je jediným spoločníkom právnická osoba, tak takáto právnická osoba môže sama vlastniť len jednu spoločnosť. Pokiaľ by však fyzická osoba a právnická osoba neboli jedinými spoločníkmi tak, teoreticky by mohli vlastniť aj neobmedzený počet spoločností. Zákon totižto nelimituje množstvo spoločností, ktoré môže takáto osoba založiť, alebo v ktorých môže byť spoločníkom, ak je popri nej spoločníkom aj iná osoba (či už fyzická alebo právnická).

Pri rozhodovaní sa, či má byť spoločníkom Vašej spoločnosti fyzická osoba alebo iná právnická osoba, je dôležité vedieť, ako chcete fungovanie Vašej spoločnosti ovplyvňovať. 

V prípade, ak chcete podnikať bez ovplyvňovania inou spoločnosťou, alebo ak chcete s vytvoreným ziskom nakladať samostatne, prichádza u Vás do úvahy najskôr tá možnosť, že spoločnosť založíte ako fyzická osoba.

Naopak, ak chcete Vaše spoločnosti vzájomne „previazať“, teda ovplyvňovať fungovanie jednej spoločnosti druhou, máte možnosť, aby jedna zo spoločností vstúpila do inej ako spoločník a to buď ako jediný spoločník alebo ako spoločník popri inom spoločníkovi (ktorým môže byť fyzická osoba alebo ďalšia právnická osoba). Spoločnosť založená inou právnickou osobou, nazývaná aj „dcérska spoločnosť“ je samostatná spoločnosť, avšak je čiastočne alebo úplne ovládaná inou spoločnosťou, ktorú nazývame aj „materská spoločnosť“. V tomto prípade môže zakladajúca „materská“ spoločnosť priamo vstupovať do fungovania „dcérskej“ spoločnosti z postavenia spoločníka, teda ovplyvňovať predmety podnikania, rozhodovať o prerozdeľovaní zisku, vymenúvať a odvolávať štatutárnych zástupcov, rozhodovať o zvýšení alebo znížení základného imania, a pod.. Takáto materská spoločnosť má samozrejme aj nárok na podiely zo zisku (dividendy).

Výhody, nevýhody a rozdiely.

Spoločnosť založená fyzickou osobou.

Ako každá spoločnosť s ručením obmedzeným, aj spoločnosť založená jednou alebo viacerými fyzickými osobami musí mať základné imanie vo výške minimálne 5.000 €. Ak je spoločníkov viacero výška vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 €. Pokiaľ ide o rozsah splatenia vkladu spoločník musí splatiť minimálne 30% z vkladu, ku ktorému sa zaviazal, pričom celková hodnota splatených vkladov všetkých spoločníkov musí byť min. 2500 €. Pri spoločnosti s jediným spoločníkom musí byť splatených 100% vkladu.

Jednou z výhod takejto spoločnosti je, že má pomerne jednoduchú organizačnú štruktúru, jej orgánmi sú len valné zhromaždenie a konatelia, prípadne dozorná rada (ktorej zriadenie nie je povinné) a nemusí zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.

Hlavné rozdiely: 

– Obchodný podiel spoločníka v spoločnosti je u fyzickej osoby predmetom dedenia.

– Dividendy vyplatené spoločníkovi sú predmetom dane z príjmu a zdaňujú sa sadzbou 7 % (v prípade vyplatenia občanovi SR). Daň z dividend zrazí spoločnosť, ktorá ich vypláca spoločníkovi a odvedie túto daň príslušnému daňovému úradu. Dividendy, ktoré sú vyplatené spoločníkovi sú už ponížené o zrazenú daň. V prípade vyplatenia dividend občanovi do alebo zo zahraničného zmluvného štátu, podliehajú dividendy dani podľa zmluvne dohodnutej sadzby. V prípade vyplatenia dividend občanovi SR od daňovníka zahraničného nezmluvného štátu alebo v prípade vyplatenia dividend do nezmluvného štátu je sadzba dane určená vo výške 35 %.

Spoločnosť založená inou právnickou osobou.

Pri tejto spoločnosti platia rovnaké pravidlá pre výšku základného imania a výšku vkladov jednotlivých spoločníkov ako pri spoločnostiach, kde sú spoločníkmi len fyzické osoby. Avšak právnická osoba sa často stáva spoločníkom inej spoločnosti práve v takých prípadoch, ak je tu záujem, aby dcérska spoločnosť z rôznych dôvodov disponovala nejakým vyšším základným imaním (vyšším ako 5000 €). Materská spoločnosť to vie dcérskej spoločnosti aj často poskytnúť. Materské spoločnosti obvykle generujú veľký zisk alebo obrat. Často sa tiež jedná o nadnárodné spoločnosti, teda spoločnosti pôsobiace v iných štátoch alebo krajinách. Častými dôvodmi prečo sa materská spoločnosť stáva spoločníkom svojej dcérskej spoločnosti sú daňové a finančné dôvody (daňová konsolidácia a optimalizácia, zdieľanie prevádzkových strát, rozloženie nákladov), ochrana investícií, právnej zodpovednosti, či intelektuálneho vlastníctva.

Hlavné rozdiely: 

– Obchodný podiel právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, prechádza v prípade jej zrušenia bez likvidácie na jej právneho nástupcu.

– Dividendy vyplatené medzi právnickými osobami (daňovými rezidentmi) v rámci SR nie sú predmetom dane (nezdaňujú sa) a to v takom rozsahu, v akom nie sú daňovým výdavkom u spoločnosti, ktorá tieto dividendy vypláca ; V prípade výplaty dividend medzi právnickými osobami (daňovými rezidentmi zmluvných štátov) do alebo zo zmluvných štátov podliehajú dividendy dani podľa zmluvne dohodnutej sadzby. Dividendy sú predmetom dane aj v takom prípade, ak sa vyplácajú spoločnosti so sídlom alebo miestom jej skutočného vedenia na území SR od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu (v tomto prípade sa tieto dividendy zdaňujú sadzbou 35 %), resp. sú vyplatené slovenskou spoločnosťou právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu.

– Rozdiel nastáva aj v účtovníctve, kedy materská spoločnosť okrem riadnej účtovnej závierky musí urobiť aj konsolidovanú účtovnú závierku za svoju dcérsku spoločnosť.